Znásilnenia sa dopúšťa každý človek, ktorý donúti svoju obeť k pohlavnému styku pomocou násilia alebo len hrozbou násilia. Tohto trestného činu sa však nedopúšťajú len muži na ženách, ale v lesbických vzťahoch občas tiež ženy na ženách a v homosexuálnych vzťahoch potom aj muži na mužoch.
Prípady, že žena znásilní muža sú veľkou zriedkavosťou a takmer nereálne, aj keď vylúčiť túto možnosť asi úplne nemožno. Nedávno prepieral bulvár prípad Chantae Gilmanovej (26) z amerického Seattlu, ktorá mala podľa testov DNA znásilniť tridsaťročného muža: vnikla k nemu do bytu, keď vyspával opicu po oslave kamarátových narodenín, potom ho vraj zviazala a potom sa snažila s ním súložiť. Ale nech to bolo v Seattli akokoľvek, ženy ako páchateľky znásilnenia sú naozaj len raritou.
O prípadoch neznámych násilníkov, ktorí prepadávajú na uliciach a v parkoch ženy, sa často píše v médiách - tí však predstavujú len malý počet týchto trestných činov.
Oveľa častejšie k znásilneniu dochádza medzi ľuďmi, ktorí sa poznajú. Podľa prieskumov sexuálneho správania sa obeťou znásilnenia stane viac ako 11percent žien! Časť z nich dokonca opakovane. To znamená, že tých niekoľko sto nahlásených káuz tvorí len malý zlomok z celkového počtu týchto trestných činov.
Zvláštny je aj ďalší jav. Väčšina žien, ktoré odpovedajú v anonymných prieskumoch, uvádzajú, že ich znásilnil príbuzný alebo známy. Polícii, naopak, hlásia oveľa častejšie prípady, keď sa na nich dopustia sexuálneho násilia muži úplne neznámi, alebo len povrchne známi.
Často podceňované delikty
Ničím výnimočným nie je ani znásilnenie medzi manželmi alebo partnermi. Obeť ho však len málokedy nahlási na polícii. Veľa takýchto činov sa navyše skrýva za deliktom, ktorý je chápaný ako menej závažný, za takzvaným domácim násilím.
Polícia aj rôzne inštitúcie dnes dokážu proti domácemu násiliu účinne zasahovať. Napriek tomu sa často stretávame s tým, že ľudia tieto delikty výrazne podceňujú. Je predsa jasné, aký nebezpečný môže byť agresívny opilec, zvlášť v prípade, keď je jeho týraná partnerka matkou niekoľkých detí, ktorá sa chová submisívne a nekonzumuje alkohol ani drogy.
Horšie je to v prípade, keď sa domáce násilie objaví vo vzťahu dvoch rovnako sociálne narušených jedincov. Kriminalisti kedysi vyšetrovali páchateľa, ktorý zavraždil svoju dlhoročnú partnerku. Dva roky žili v spoločnej domácnosti a opakovane medzi nimi dochádzalo k zúrivým hádkam a k bitkám. Obaja boli navyše závislí na alkohole.
Prípadov, keď rušili nočný kľud a vzájomne sa napádali, sa stalo za posledné roky hneď niekoľko desiatok. Muž bol tiež opakovane podozrivý zo znásilnenia svojej ženy. Tá však svoje obvinenia opakovane brala späť, akonáhle vytriezvela.
Tento kalamitný vzťah nemusel skončiť usmrtením ženy, keby príslušné orgány nepodceňovali riziká vlečúcich sa a vlastne aj stereotypne sa opakujúcich konfliktov. Násilníkovi môžu zakázať kontakt s obeťou. Mentálne slabá a od alkoholu závislá žena obeťou nepochybne bola.
Rozvody a obvinenia zo znásilnenia
Delikátne sú obvinenia zo znásilnenia, ku ktorým dôjde v čase, keď sa pár rozvádza. Môže ísť o skutočné násilie, alebo aj vymyslené, čím sa žena snaží vydierať svojho muža.
A niekedy sa stanú aj prípady dosť kuriózne. Napríklad istý muž podal žiadosť o rozvod, ktorú odôvodnil tým, že sa s ním žena neustále háda a je mu navyše neverná. Tiež uviedol, že už spolu nemajú dlhšiu dobu žiadne intímne styky.
Psychiater, ktorý jeho manželku vyšetril, u nej diagnostikoval poruchu osobnosti s výraznými asociálnymi a hysterickými rysmi. Pri rozvodovom konaní sa sudca opýtal muža, kedy mal s manželkou naposledy pohlavný styk. Muž priznal, že včera. „Ako mi to vysvetlíte?" reagoval prekvapený sudca. Navrhovateľ lakonicky vyhlásil: „Ja som sa jej bál, pán sudca."
Častejšia býva situácia, kde rozvádzajúca sa manželka obviní manžela zo znásilnenia, pretože mu chce poriadne zavariť. Nemusia byť tieto obvinenia vždy len nejakým zlovoľným výmyslom, niekedy k trestnému činu skutočne dôjde. Vtedy je však nezmyselné čakať až na rozvodové konanie. Spáchanie trestného činu je nutné oznámiť a riešiť okamžite, bez ohľadu na priebeh rozvodu.
Keď jeden človek donúti druhého k sexu násilím alebo pod hrozbou násilia alebo so zbraňou v ruke, ide nepochybne o čin surový, odporný a nebezpečný. Páchateľa takéhoto zločinu nie je správne kryť a udalosť treba oznámiť. Obeť tým môže predísť ďalším podobným zločinom v budúcnosti. Páchatelia sexuálnych agresií majú, bohužiaľ, sklon k recidíve. A to sa týka aj tých, ktorí napádajú svojich príbuzných alebo známych.