Teraz ti ukážem niečo, čo si ešte nevidel

Od 1. septembra tohto roku sa v Rusku začali povinne kontrolovať duševné zdravie všetkých, ktorí vykonávajú výchovno-vzdelávaciu činnosť. Aké diagnózy spôsobia, že učitelia nebudú vhodní na svoju prácu? Ako rozpoznať duševne nezdravého učiteľa a čoho sú vlastne schopní nevyrovnaní učitelia? Moskovčanka Elena Grosheva ukončila strednú školu koncom 90. rokov a má veľa otázok. V jej spomienkach je aj učiteľka telesnej výchovy, ktorá rada pomáhala dievčatám skákať cez kozu a obzvlášť rada ich chytala za zadok, či učiteľ, ktorý kričal na druhákov tak, že to deťom mohlo spôsobiť nielen psychickú traumu, ale viesť aj ku krátkej strate sluchu. To všetko sa však podľa Eleny nedá porovnávať s učiteľkou, ktorá mala veľkú duševnú poruchu. “Neviem, koľko mala Mária Ivanovna rokov, ale vtedy sa nám zdalo, že má minimálne 60. V deviatej triede nás učila chémiu a už na začiatku roka sme zaregistrovali prvé prejavy jej duševnej choroby. Spočiatku to pôsobilo celkom milo, ale postupne sa v jej správaní začali objavovať choré prvky, “hovorí Elena. Podľa nej Mária Ivanovna uprostred hodiny zrazu stíchla a hľadiac z okna si potichu niečo mrmlala popod nos. Potom začala prejavovať zvláštnu pozornosť chlapcom, keď podišla a pohladila jedného z nich po hlave, alebo chytila za ruku pri odpovedi pred tabuľou a hladkala ho po zadku. Jej láska k chlapcom korelovala s úplným ignorovaním dievčat. A raz počas hodiny poslala všetky dievčatá za dvere. Potom začali narážkami, že nám má čo povedať a možno aj ukázať. My ako tínedžeri sme pochopili, že jednoznačne nejde o chemické pokusy. Bližšie k jari prišla Mária Ivanovna do školy v akomsi nevyhovujúcom stave a pod okom sa jej zaleskla obrovská modrina. Rýchlo si ju všimli ostatní učitelia a niekam ju evakuovali, pravdepodobne na nemocenskú. Jeden zo študentov povedal svojim rodičom o tom ako chlapcov hladká po zadku. Neskôr sa v škole rozšírilo, že táto učiteľka žije so svojím synom alkoholikom, ktorý ju pravidelne bije. Žiaci jej teda začali prejavovať sympatie a rozhodli sa tolerovať jej „čudnosť“, ako sa však ukázalo, bolo to márne. "Tento príbeh, rovnako ako učiteľská kariéra Márie Ivanovny, sa skončil v deň, keď vyskočila na stôl v chemickom kabinete s radostným výkrikom: "A teraz vám ešte ukážem niečo, čo ste ešte nevideli!" Učiteľka sediaca na stole, roztiahla doširoka nohy a výkrikovala obscénne a hanlivé slová o ženských pohlavných orgánoch a vyhrnula si sukňu, pod ktorou nemala žiadne spodné prádlo. “ "Vivat Alma mater, vivat profesori!" V inom prípade učiteľka literatúry Vera Andreevna sa celkovo správala normálne. Až kým ju nezasiahla náhla tragédia. Pred jej očami zrazilo auto je mladšiu sestru. Bolo mesiac pred letnými prázdninami a celý tento mesiac už chýbala v škole. V nasledujúcom školskom roku začala Vera Andreevna opäť učiť, ale vôbec nebola taká, ako obvykle. Všetci to pripisovali stresu zo smrti jej sestry, a tak sa snažili nevšímať si tie zvláštnosti, no v určitom momente sa to nedalo ignorovať, spomína Vladislava. Všetko to začalo maličkosťami. Niekedy mohla Vera Andreevna nazvať niektorého zo študentov „smetím“ alebo „čudákom“, keď odpovedal pred tabuľou. Jedného dňa však učiteľka začala hodinu tým, že všetkých požiadala, aby vytiahli zošity a napísali školskú hymnu, ktorú sama zložila. „Pamätám si len prvé riadky: „Vivat Alma mater, vivat profesor! Vivat všetkým vedcom a škole Vivat!“ Toto sme potom spievali pred každou hodinou! Najprv to všetci vnímali ako vtip, mysleli si, no, potešme starenku, keďže pohla hlavou, pobavíme jej hrdosť, ale čím ďalej, bolo to tým horšie, “hovorí Vladislava Tomskaja. Takže jedného dňa sa Vera Andreevna dostala do ostrého konfliktu so žiakom, ktorý sa pár minút oneskoril. „Sergej meškal tri minúty na svoju prvú hodinu, zaklopal a požiadal, aby mohol vojsť do triedy, ale učiteľka náhle pribehla k dverám, pribuchla mu dvere pred nosom a začala na neho kričať, že ak sa nechce učiť, nech opustí školu a nikdy sa nevráti. Sergej začal ťahať kľučku k sebe a vysvetľoval prečo sa oneskoril, lenže ona kričala, že „vzdelanie už pre neho nie je dostupné“ a „vchod do školy je pre neho zatvorený." Tak asi minútu ťahali dvere sem a tam, kým ich Sergej neotvoril a nevstúpil do triedy. Potom ho Vera Andreevna začala biť rukami, škrtila ho a kričala, že je bastard a mal by ísť von a spáliť sa v pekle, ak sa neusiluje o poznanie. Na hluk a krik pribehli žiaci a učitelia z vedľajších tried. Bol z toho poprask. Dopadlo to tak, že učiteľka skončila na psychiatrii. Ako poznať, či je učiteľ blázon? Ako hovorí psychoterapeutka a detská psychologička Natalia Naumova, o psychickej chorobe učiteľa svedčí predovšetkým jeho temperament a agresivita. Psychicky labilní učitelia si spravidla dovolia na deti kričať, zastrašovať ich a vyhrážať sa im. V praxi sa vyskytol prípad, keď sa učiteľka vyhrážala deťom, že do nich vopchá ihly. Psychicky chorí učitelia majú často sluchové halucinácie, napríklad sa im zdá, že ich deti oslovujú, hoci to tak nie je. Podľa psychologičky je v situáciách s psychicky nezdravými učiteľmi najdôležitejšie dať deťom najavo, že by sa nemali báť o situácii hovoriť s rodičmi. Zároveň však nie je správne stavať deti proti učiteľom a dovoliť im „bojovať“ s nimi. „Deťom treba povedať, že by mali byť k učiteľom zdvorilé, a ak učiteľ kričí, môžu deti im pripomenúť, aby hovorili potichu. Deti musia byť veľmi pokorné. To ochráni pred impulzívnymi činmi. Napríklad od prechodu k fyzickému násiliu. Preto by v prvom rade mali rodičia naučiť svoje deti zachovať pokoj,“ radí terapeutka. Ak sa dieťa stretne s nevhodným správaním učiteľa, jeho prvoradou úlohou je čo najskôr o tom informovať ostatných učiteľov alebo zavolať rodičom. Učitelia môžu trpieť neurotickými a schizotypovými chorobami, bludnými poruchami, fóbiami, schizofrénio, rôznymi typmi demencie, nealkoholickým delíriom, afektívnymi poruchami a poruchami nálady, ako je bipolárna porucha alebo rekurentná depresívna porucha, napríklad aj poruchami osobnosti a správania sa, mentálnou retardáciou alebo autizmus. Je toho hodne, s čím všetkým učitelia aj v našich školách potichu zápasia. Pokiaľ vieme, nik to na ministerstve školstva zatiaľ nerieši.

ReplyForward